Vychystali sme sa skoro ráno, čakala nás dlhá cesta. Cesta, ktorá trom šteniatkam navždy zmení život. Počasie bolo naozaj zimné, na skle nám mrzla aj voda z ostrekovača a mamine superauto začalo kúriť až za hranicami. Po počiatočnej kolízii na prvej pumpe, kde sme vyhodili jednu kopu strávených a jednu nestrávených granúl, psíčky pokojne spali v košíku aj mimo neho. O necelé tri hodiny sme dorazili na miesto prvého stretnutia. Malí Smradi spôsobili medzi pozorovateľmi nemalý rozruch. Viacero ľudí sa pristavilo a obdivovalo malé vĺčence, ktoré so záujmom skúmali okolie. Prvé dnešné zoznámenie a prvé lúčenie zároveň. Pokračujeme ďalej. O dve hodiny miesto druhého stretnutia. V predstihu dorazili ďalší noví majitelia a tak sa nečakane skoro lúčime s ďalším vĺčkom. Veľká radosť nových majiteľov, úsmevy a priateľské podanie rúk. Vybavenie formalít a ďalšie lúčenie. Poslední dohodnutí meškali. 10 minút, 15 minút.. Pri aute sa zastaví mladá rodina a naradostene obdivuje posledné vĺčatko. „Super, už sú tu! Akí sú zlatí!“ - teším sa pri pohľade do spätného zrkadla. „Akú skvelú rodinu bude psíček mať!“ Vystúpim z auta, predstavím sa, no meno pána v čiernej bunde mi akosi nesedí.. Po krátkom medzinárodnom dialógu zisťujeme, že sa jedná o nedorozumenie a rodinka si len chcela pozrieť šteniatko menej známej rasy.. Zasmejem sa a trochu mi je ľúto za týmito príjemnými ľudmi. Nuž čakáme ďalej.. Telefón nedostupný, čo sa dá robiť? Starší a skúsenejší prehovoril: „No čo, budeme čakať.“ Po pol hodine prichádza čierne auto, bez váhania parkuje hneď vedľa nás. Rozpačité úsmevy vystriedajú početné ospravedlnenia. Vybavíme papierovačky a na rozlúčku dostávame darčekovú tašku plnú mandaríniek. Na záver nečakane mohutné objatia a temer až dojemná detská radosť. Tak. A sú preč. Zamávame na pozdrav a vydáme sa na cestu späť. V tichu si v hlave premietam celý dnešný deň. Ľudí, s ktorými sme sa stretli a ktorí sa stali novými pánmi mojich odchovancov. Namiesto smútku cítim radosť, a mám pocit, ze o šteniatka bude dobre postarané. Že títo ľudia vedia, čo chcú, poznajú toto plemeno, majú skúsenosti a psíci sú teda na najlepšej ceste stať sa zodpovendnými spoločníkmi ľudskej rasy. Rovnako ako prvé dve odídené majú vedľa seba skúsených chovateľov, ktorí vedia, do čoho idú. Tak šťastný život, Smradi! :)
0 Comments
|
Ida Furiková &
Elektra z Blatnických vinic Písačky o vlčiakoch, o psoch, o prírode, o cestovaní.
O zážitkoch z chovateľskej stanice z Iduškinej farmy. |