Na Podšíp sa dostanete iba pešo. A to je asi najväčšia výhoda tejto osady. Žiadne dopravné prostriedky, žiadne káble, žiadna elektrina, žiaden signál. Výborné! Musím povedať, že kým sme sa vydriapali hore, päťkrát som musela odpočívať a nabrať dych. Konečne na mieste! Pod lesom stojí niekoľko malých dreveníc v rôznom štádiu rekonštrukcie. Pod nimi kvitne lúka, skrátka scenéria ako z rozprávky! Studnička na kraji lesa je jediným zdrojom vody v okolí. Zložili sme sa a po krátkej prestávke stúpali vyššie - na Šíp, z ktorého vidno celú dolinu. Po návrate nám bol pridelený deluxe apartmán vo voňavom senníku. Zaspali sme ako malé deti. Nočná "divočina" však na seba nenechala dlho čakať. Skupinka miestnych plchov nám dávala jasne najavo, že tu nie sme vítaní. Ani my a Ela už vôbec nie. Po noci strávenej odháňaním týchto roztomilých ale otravných bytostí a krotením vlkopsa, ktorý ich chcel utíšiť po svojom, sme sa rozlúčili s týmto čarovným miestom. Verím, že nie naveky. Archives
0 Comments
|
Ida Furiková &
Elektra z Blatnických vinic Písačky o vlčiakoch, o psoch, o prírode, o cestovaní.
O zážitkoch z chovateľskej stanice z Iduškinej farmy. |