Jana hlásila, že Fany má termín na očkovanie a aj Ela mi robí trochu starosti posledné dni. Napriek markízáckym výstrahám pred nekonečnými zápchami sme sa teda vydali do mesta. Chvalabohu, kým sme sa došuchtali, už bolo po rannej špičke a teda žiadne tragédie na ceste sa nekonali. „Vybavíme najskôr Fany“ Jana rozhodla. „Dobre“ vravím, no Fany v tom čase už bola učupená pod radiátorom a tvárila sa, že neexistuje. Na stole sa zvíjala, ani čo by ten stetoskop horel. Dobre, že mi na hlavu nevyliezla. „Koľko má rokov?“ „Pätnásť“ „Čože??“ „Tak čo, utratíme ju?“ (Nemiestny žart majiteľky o jej jej psovi vo výbornej forme. -pozn.red.) Fany sa nám po krátkom zápase, vykrúcaní a náreku podarilo zaočkovať. Ešteže sú tie vakcíny všetky v jednej injekcii.. Elektra zatiaľ potichu sledovala dianie v ordinácii, a keď došlo na ňu, prirodzene nebola veľmi nadšená. Medzičasom už chcela zdupkať so sympaťákom v klobúku, ktorý prišiel pre konzervy. Pochválil Elektru slovami: „Moja žena miluje tieto psy“. Asi preto mala pocit, že by sa s ním mohla nenápadne vytratiť. „Oukej, viem, že vám neujdem a že mi zas vezmete krv ako minule, ale najskôr chcem tú mäsovú tyčinku!“ Jana neváhala a vyhovela jej. Zobrali sme krv, aj výtery, aj sono spravili. Trochu sa bránila, ale zvládli sme to. Jana je skrátka perfektná! Rejži nás už čakal v meste, na pláne sme mali obed u Frederika, kam sa dá ísť so sučinami a fajne si posedieť. Cestou tam Ela dobre naložila na chodník plný ponáhľajúcich sa menežerov. Každý sa samozrejme díval, lebo na toho psa sa každý pozerá i keď mu zrovna nes... do cesty. Pešiu kolíziu sme urýchlene odstránili igelitkou z malackej zbierky. Potom prišla tá ozajstná tragédia! U Freda zatvorené! Môj žalúdok bez raňajok už skuvíňal na tri metre. Čo budeme robiť??? Režisérova duchaprítomnosť ma ohromila, ideme za roh na OZAJSTNÝ hamburger. Hurá!! To znamená naspäť na Dunajskú, kde sme pred pár minútami zažili drobné faux pas a šup ho do bistra unas. Príjemná obsluha nás usadila na hornom poschodí. Krásny a rýchly, akurátne upravený poriadny kus hovädziny, šalát a zelerové hranolky. Yes! Ela a Fany preglgli naprázdno a ľahli si pod stôl. Výborný výlet, výborný obed, výborná káva u Coffee Brothers! Parádny deň! Archives October 2016
0 Comments
"Ak máte chuť na peknú prechádzku, navštívte Pustý hrad." Tak znelo odporúčanie od Mira a Júlie, Cézarovych páničkov. OK, vravím si, rada sa prejdem, i keď máme pred sebou ešte cestu domov a včerajšie stretnutie s priateľmi po troch rokoch bolo viac ako náročné. Presne podľa pokynov, dorazili sme na malé parkovisko pod lesom. Turistická tabuľka ukazovala na kopec "40 minút". Vravím si: "Kde je tých 15 minút čo spomínali?" Ale čo, ideme, pekné počasie je tak čo. Vyjdem po tretiu serpentínu, hneď som si spomenula na všetky nápoje zo včera. Na lavičke sedí mladý otecko s dvoma malými deťmi. Obzriem sa dozadu, celá rodina, dospeláci, deti, psy.. Tak ale keď oni to zvládnu, neotočím sa tu pri štarte! Ela síce nebola nadšená, asi mala iné plány, nuž ale ako pes asi nemá na výber. Pomalým krokom sme sa striedavo predbiehali s tatkom so synom na chrbáte a dcérou, ktorá sa už Ely nebála. Trochu sme podcenili zásoby vody, po ceste a ani hore na hrade nie je ani studnička ani potok. Ani bufet, a ani toalety. Zjedla som pomačkanú horalku z kabely, Ela sa musela uspokojiť s tieňom pod baranidlom. Ale výhľad krásny! Aj hrad, teda vlastne hrady dva! Aj informačné tabule, aj koše a lavičky! Myslím, že nakoniec aj Elektre sa páčilo, i keď bola na začiatku uhundraná. Veľmi pekné miesto, vrelo odporúčame! ArchivesHurá hurá! Elektra mala rande. Tentokrát v Lieskovci pri Zvolene. Na R1 už bola trochu netrpezlivá, ale myslím, že po stretnutí s (nami) vyvoleným Cézarom Vlčí démon alias Brixom, mi tú otravnú cestu odpustila. Musím povedať, že psy to v tomto ozaj majú jednoduché. Aspoň na pohľad. Páničkovia ich dovezú aj odvezú, zariadia, aby nemuseli bojovať s ostatnými psami (ako ich predkovia). Obrovské "sympatie" zariadili, že po pol hodine bolo po všetkom. Tak už len čakať. Ubytovali sme sa v príjemnom penzióne Zlatý dukát vo Zvolenskej Slatine. Hoci sme prišli dosť neskoro a v reštaurácii mali plánovanú akciu, umožnili nám pohodlne prenocovať a dobre sa najesť. Archives |
Ida Furiková &
Elektra z Blatnických vinic Písačky o vlčiakoch, o psoch, o prírode, o cestovaní.
O zážitkoch z chovateľskej stanice z Iduškinej farmy. |