Pýtali sme sa ich spoločne, pýtala som sa sama. Elektra iba hľadela, čo od nich chceme. „Chceme predsa vedieť, ktorá je naša Celestínka!“ Ela otázku evidentne pochopila, lebo večer začali manévre. Vybrala fenečku a šup s ňou pod schody. V pyžame som sa nadrapovala, aby som šteniatko vytiahla spoza drevenej bedne a letných pneumatík. Vrátila som ju medzi súrodencov a Ela si k nim ľahla. Do pol hodiny bolo počuť piskot. A hľa, Ela opät s tou istou fenkou pod schodami. Vyprostenie sa zopakovalo. Keď to zopakovala v noci tretíkrat, hovorím si: „Okej, tak si vybrala.“ Celestínka dostala na druhý deň malý ružový obojok. Aby ju spoznala aj Sestra. Archives November 2016
0 Comments
Leave a Reply. |
Ida Furiková &
Elektra z Blatnických vinic Písačky o vlčiakoch, o psoch, o prírode, o cestovaní.
O zážitkoch z chovateľskej stanice z Iduškinej farmy. |