Rejži nám prišiel na pomoc. Teda na pomoc, my to tak veľkoryso voláme, ale je fakt, že on sa na šteňule proste rád díva. Ako spia a mrnčia a vrčia na seba. Ale pomáha ako vie, najmä pri pravidelných fototermínoch. Kým som chystala jedlo pre ostatné psy, bol ich potichu pozorovať: „Elektra ma ráno najskôr oňuchá, oblizne a napokon pustí k šteniatkam. Ešte spia. Ležia jedno na druhom a spokojne snívajú svoje šteniatkovské sny. Eluška strčí medzi ne nos a porozhadzuje ich po celom pelechu. Pootvárajú očká a vrhnú sa na ňu ako hladné vlky. Keď sa najedia, skontroluje každé šteniatko. Pekne ho očistí jazykom a nechá spať.“ Archives November 2016
0 Comments
Elina už malých začína s jedlom trochu obmedzovať. Na pár chvíľ ich nechá prisatých, a už od nich uteká. Dnes som pochopila prečo. Pri pravidelnej kontrole a dávke šteňacích nežností sa mi malý blonďák prisal na bradu tak silno, až mi celá sčervenela. „Mrňúsom začali rásť zúbky. Tak skúšajú, ako ich používať. Stačí nevinná hra a už to cítiť. Záhradkáris sa išla po práci pomaznať s krpcami. Po chvíli počujem bedákanie a smiech. Skúmam, čo sa dele. Mrňús využil príležitosť - ako správny vlk. Len čo bol priložený k líčku, v momente sa prisal na Záhradkáris a po zuboch jej tam ostala značka. Chudátko - prvá obeť malého dravca.“ Došlo nám, že keď nechceme, aby Eline odhryzli všetky bradavky, je načase začať s prikrmovaním.. „Aha vĺčiky, dobrá kašička, vyskúšajte! - Urobili sme prvú kašičku pre šteniatka. Ešte také nepapali. Keď sme im priniesli tanierik, nevedeli, ako sa jedlo papá. Skúšali ho nasávať ako mliečko. Nešlo to. Papuľky zababrané a šteniatka hladné.“ Po desiatich minútach sme mali kašu všade. Na rukách, na nohách, na šťeňatách, na dlážke.. Skúsime zase zajtra. Archives November 2016 Prišiel nás navštíviť Režisér. Elektra sa náramne tešila a keďže už na malých tak nevisí, zobrali sme ju na krátku prechádzku. „Chýba jej sloboda, pobehať si po poli, ponaháňať a loviť myšky. Hneď je spokojnejšia. Od radosti mi oblízla tvár aj okuliare.“ Večer mi pomohol šteniatka nafotiť. Pekne po jednom. Všimli sme si, že na fotkách sú rozdiely medzi nimi oveľa čitateľnejšie. Chvíľu sme sa pozerali, ako zaspávajú. „Krpci majú hebkú jemnú srsť. Krásne voňajú. Ale divokú krv v sebe nezaprú. Okrem šteniatkovského mrnkania dokážu už celkom verne zavýjať a vrčať ako vlk – hoci iba zo sna.“ Archives November 2016 Elina je úžasne starostlivá. Detičky majú všetko potrebné k dispozícii. Zatiaľ toho nie je veľa, ale potrebujú to stále. Stačí, aby jedli, spali a boli čisté. Keby tento blog písala Ela, bolo by to isto samé: koľko spapali, ako kakali a či dobre spali. Ani sa nečudujem, veď je s nimi temer nonstop. Nič iné ju nezaujíma. Iba čo vyjde na dvor na potrebu a už sa hrnie naspäť. Známe „Ani pes sa rýchlo nevys..e“ v tomto prípade vôbec neplatí. Vyvenčí sa za minútu a už si ich stráži. Hrdá mamička sa pritom tvári nadovšetko dôležito. Veď ona nemá čas! Na žiadne vychádzky, hranie a iné a somariny. Je predsa zaneprázdnená! Akoby to ani nebola ona, čo Režiséra asi pred mesiacom "kruto napadla", roztrhala mu sveter a oblizla okuliare (Samozrejme z lásky!-pozn.aut.). Archives November 2016 Vrh C je na svete! Pôrod bol skutočne náročný. A veľmi dlhý. Elina však všetko napokon zvládla sama, i keď na nej bolo vidno značné vyčerpanie. Drobce pekne obriadila a dopriala si zaslúžený odpočinok. Budeme jej držať palce, aby sa čím skôr zotavila. Archives October 2016 |
Ida Furiková &
Elektra z Blatnických vinic Písačky o vlčiakoch, o psoch, o prírode, o cestovaní.
O zážitkoch z chovateľskej stanice z Iduškinej farmy. |