Rejži nám prišiel na pomoc. Teda na pomoc, my to tak veľkoryso voláme, ale je fakt, že on sa na šteňule proste rád díva. Ako spia a mrnčia a vrčia na seba. Ale pomáha ako vie, najmä pri pravidelných fototermínoch. Kým som chystala jedlo pre ostatné psy, bol ich potichu pozorovať: „Elektra ma ráno najskôr oňuchá, oblizne a napokon pustí k šteniatkam. Ešte spia. Ležia jedno na druhom a spokojne snívajú svoje šteniatkovské sny. Eluška strčí medzi ne nos a porozhadzuje ich po celom pelechu. Pootvárajú očká a vrhnú sa na ňu ako hladné vlky. Keď sa najedia, skontroluje každé šteniatko. Pekne ho očistí jazykom a nechá spať.“ Archives November 2016
0 Comments
Leave a Reply. |
Ida Furiková &
Elektra z Blatnických vinic Písačky o vlčiakoch, o psoch, o prírode, o cestovaní.
O zážitkoch z chovateľskej stanice z Iduškinej farmy. |