Elina už malých začína s jedlom trochu obmedzovať. Na pár chvíľ ich nechá prisatých, a už od nich uteká. Dnes som pochopila prečo. Pri pravidelnej kontrole a dávke šteňacích nežností sa mi malý blonďák prisal na bradu tak silno, až mi celá sčervenela. „Mrňúsom začali rásť zúbky. Tak skúšajú, ako ich používať. Stačí nevinná hra a už to cítiť. Záhradkáris sa išla po práci pomaznať s krpcami. Po chvíli počujem bedákanie a smiech. Skúmam, čo sa dele. Mrňús využil príležitosť - ako správny vlk. Len čo bol priložený k líčku, v momente sa prisal na Záhradkáris a po zuboch jej tam ostala značka. Chudátko - prvá obeť malého dravca.“ Došlo nám, že keď nechceme, aby Eline odhryzli všetky bradavky, je načase začať s prikrmovaním.. „Aha vĺčiky, dobrá kašička, vyskúšajte! - Urobili sme prvú kašičku pre šteniatka. Ešte také nepapali. Keď sme im priniesli tanierik, nevedeli, ako sa jedlo papá. Skúšali ho nasávať ako mliečko. Nešlo to. Papuľky zababrané a šteniatka hladné.“ Po desiatich minútach sme mali kašu všade. Na rukách, na nohách, na šťeňatách, na dlážke.. Skúsime zase zajtra. Archives November 2016
0 Comments
Leave a Reply. |
Ida Furiková &
Elektra z Blatnických vinic Písačky o vlčiakoch, o psoch, o prírode, o cestovaní.
O zážitkoch z chovateľskej stanice z Iduškinej farmy. |