„Keď budú takto škriabať, nadobro ich prestanem kŕmiť!“ - vyhlásila ráno Elektra a otrčila nám cecky. Niežeby ich ešte stále veľkoryso kojila, každopádne glgnúť im ešte občas dá. Pokým nedriapu. Pochopili sme. Naložili sme teda šteniatka do košíka a prichystali všetko potrebné. Pri skracovaní pazúrov treba byť veľmi opatrný, strihá sa iba ostrý konček. V hrubšej časti má pazúrik živé jadro, ktoré pri zastrihnutí bolí a krváca. Rejži bol prichystaný asistovať, za úlohu mal pridŕžanie neposedných šteniatok. Na naše prekvapenie však vĺčatká ukážkovo spolupracovali, nechali si úplne v kľude ostrihať pazúriky na predných i zadných labkách. Iba do jedného pazúra zo 126 som zastrihla - na zadnej nohe našej Celestíny! Až ma to zabolelo. Náramne sa ľutovala! Na celý dom! Stratila kvapku krvi, s krikom sa demonštratívne skryla za kôš s drevom. Po príchode Fany však úplne zabudla, prečo sa hnevá a okamžite sa jej zavesila na fúzy. Kedže Rejžiho asistenciu sme nakoniec nepotrebovali, zoznamoval sa zatiaľ s mojím fotoaparátom a komentoval psiu manikúru: „Pokojne si ležkajú v náručí a bez pohybu a mrnkania si nechajú ostrihať pazúriky. Absolútne odovzdane a s dôverou. Ostatné ležia v košíku a pozerajú na dianie okolo. Perfektne sa fotia. Sú ozaj pokojné. Zvyčajne, keď ich fotím, sú ako živé striebro a je zložité urobiť nerozmazaný záber.“ Archives December 2016
0 Comments
Leave a Reply. |
Ida Furiková &
Elektra z Blatnických vinic Písačky o vlčiakoch, o psoch, o prírode, o cestovaní.
O zážitkoch z chovateľskej stanice z Iduškinej farmy. |