Kúpila som nám kolobežku. Staršiu, cez inzerát. Opantaná predstavou, ako dve slobodné duše s vetrom o preteky brázdia ulice mesta či petržalskú hrádzu. Krásny súzvuk pohybu a spokojnosť na oboch stranách. - To bola vízia. Dnes som ju po krátkom teste u nás na asfaltovom ihrisku, prvýkrát zobrala aj s Tinou von. Reku, idem na stanicu vybaviť lístky, pes sa prebehne, bude sa socializovať, ja si vybavím svoje a všetko bude super. Vychystala som sa teda aj s batohom, flexi vodítkom, ktoré bolo upevnené o batoh vo výške pása – to predsa musí fungovať! To určite.. Už pri východe ma strhla skoro zo schodov, ale začiatky nebývajú ľahké, všakže. Ideme ďalej. Hrdo som sa niesla cez prechod, v jednej ruke vodítko, pes pri nohe, v druhej ruke kolobežka, všetky oči na nás. Cesta cez námestie bola spočiatku jednoduchá, až kým Tina nezačala „tanec vlka s kolobežkou“. Zo päťkrát ma omotala tým blbým lankovým vodítkom aj s kolobežkou dokopy. Tak zastaviť, rozmotať a pokračovať. Medzitým dávať pozor na výtlky, zámkovú dlažbu a holuby, ktoré sa Drahá zakaždým snaží uloviť. Nemusím vravieť, že už som začínala byť dosť nervózna aj zo psa a aj zo seba, že čo to bol za nápad. Pod stanicou nám to chvíľu aj šlo, v tom prudko zastala zohla sa a pred vstupom do nejakej firmy vyložila na chodník raňajky. Tak to bola čerešnička! Ešteže ma moja predvídavosť poslala pred cestou vziať tie papierové vrecká, ktorými sa tieto riedke záležitosti dajú akotak pozbierať. Ale tak došli sme na stanicu, vybavili, čo bolo treba, na spiatočnej ceste si dali obed v parku.. Trocha sme sa obe upokojili a zakopali vojnovú sekeru. Vydali sme sa na kolobežke domov. Už už sa vracala moja predstava pohodového kolobežkovania s vlkom, keď ma Tina doslova vytrhla zo sna, snažiac sa uloviť holuba, ktorý jej, ako vždy, uletel spred nosa. Chvalabohu som to ustála. Posledných 300 metrov už sa nič dramatické nestalo. Doma spokojne obsadila tulivak a je pokoj. Kolobežka visí na svojom mieste a ja dumám, či ich nabudúce venčiť spoločne alebo radšej zvlášť.. Archives May 2017
0 Comments
Leave a Reply. |
Ida Furiková &
Elektra z Blatnických vinic Písačky o vlčiakoch, o psoch, o prírode, o cestovaní.
O zážitkoch z chovateľskej stanice z Iduškinej farmy. |